Východ slnka
Východ slnka je okamih, keď sa prvá časť slnečného kotúča objaví nad vodorovnou rovinou dotýkajúcou sa ideálneho zemského povrchu (t. j. hladiny mora) na východe. Naproti tomu úsvitom je čas, keď sa obloha začína zjasňovať, čo nastáva ešte pred východom slnka. Vzhľadom na atmosférickú refrakciu (pozri Snellov zákon), ktorá spôsobuje, že sa pri obzore Slnko zdá byť o 1 až 2° vyššie, ako v skutočnosti je, čiže je viditeľné, hoci je stále pod horizontom, tak východ slnka ako aj západ slnka sú v istom zmysle iba optické ilúzie. Slnko sa taktiež javí sploštené.[chýba zdroj]
Za čas východu slnka sa pokladá okamih, v ktorom stred slnečného kotúča pri východe slnka prechádza vodorovnou rovinou dotýkajúcou sa ideálneho zemského povrchu (t. j. hladiny mora) v mieste pozorovania východu slnka.[1]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Nedelka, Milan; a kol. (1998), „Čas východu slnka“, Slovenský letecký slovník terminologický a výkladový, Bratislava: Magnet-Press Slovakia, str. 357, ISBN 80-968073-0-7, heslo XIII - 173
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Východ slnka
Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]
|
Tento článok týkajúci sa astronómie je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |